Vlasť a rozšírenie
2. 12. 2007
Prirodzeným prostredím papagájcov vlnkovaných (anduliek) sú suché úze¬mia Austrálie. Nenájdeme ich pria
mo na pobrežiach, dávajú totiž pred¬nosť stromovému porastu lesostepí, ktoré zaberajú podstatnú plochu pia¬teho kontinentu. V prírode sú takmer všetky papagájce vlnkované žltozele¬né vtáky s hustou čiernou vlnkova¬nou kresbou na vrchnej časti tela. Len príležitostne sa v kŕdli vyskytne vták sfarbený viac či menej do žIta. Papagájce vlnkované v austrálskych lesoch sú veľmi spoločenské a hniez¬dia vo voľnejších kolóniách v duti¬nách starých alebo spráchnivených stromov v čase, keď po období dažďov vyraší tráva. Neuveriteľne rýchlo dozrievajúce trávové semená im slúžia ako potrava, ktorou svoje mláďatá kŕmia z hrvoľa. Živia sa aj jemnými trávovými a bylinnými výhonkami i niektorými druhmi ovo¬cia, ktoré v tomto období dozrievajú. Pokiaľ majú papagájce vlnkované dostatok potravy, mláďatá sa liahnu v hustom slede za sebou. Keď nasta¬ne obdobie sucha, lietajú dokola vo veľkých kŕdľoch, hľadajú vodné zdro¬je a potravu. V niektorých rokoch to býva veľmi ťažké a mnohé vtáky hy¬nú od smädu, hladu alebo v dôsledku veľkých horúčav. Napriek takému výraznemu znížovaniu stavov papagájce vlnkované sú najrozšírenej¬ším druhom papagájotvarých vtákov v celej Austrálii. Keď prišli prví Európania do Austrá¬lie, museli sa nevyhnutne stretnúť s kŕdľami papagájcov. Už roku 1805 vydali knihu, v ktorej je takýto kŕdeľ opísaný a zobrazený aj na farebnej ilustrácii. Neskôr, roku 1840, anglic¬ký výskumník a maliar vtákov John Gould priviezol do Anglicka okrem veľkého množstva vypreparovaných vtákov aj niekoľko živých papagájcov vlnkovaných. Úžasné bolo, že sa to vôbec podarilo, keďže v tých časoch trvali plavby loďou celé mesiace. Už vtedy sa zistilo, že vtáky možno kŕmiť okrem trávy aj prosom. Napriek to¬mu však nie všetky vtáky prežili pre¬pravu, lebo prechod z klimatických podmienok horúcej Austrálie do vlh¬kého a studeného Anglicka bol veľmi vyčerpávajúci.